Na povale

Prišla jar. Izba leží nedotknutá už pomaly dva roky, tam to jarné upratovanie veľa osohu nenarobí. Najpálčivejší neporiadok som začiatkom marca objavil vo vlastnej hlave, a tak hor sa do práce. Nie som psychológ ani metodológ, je to len taký malý postup, ktorý som si pri dlhej ceste vlakom dal dohromady aby som prišiel na to, čo so sebou. Možno niekomu pomôže.

Čo na jarné upratovanie potrebujeme:

• neporiadok (čím väčší bordel, tým je na konci efektnejší výsledok) - zozbierajte všetky nápady, všetko čo radi robíte a nemáte sa tomu čas venovať, všetko čo vám žerie čas ale radšej by ste to nerobili a nahádžte to všetko na kopu. Áno, aj tie útržky, ústrižky, popísané servítky, poznámky z telefónu, Evernotu a iných high tech pomocníkov.
• papiere, fixky, samolepiace papieriky vo veselých farbách - v podstate stačí aj blok a ceruzka, ale farebné papieriky majú pozitívny vplyv na upadajúcu náladu
• kľud - či už v kancelárii, vlaku, autobuse, na lavičke alebo v kaviarni, hlavné je aby “Chrústik, vychladne ti obedík!” neinterferovalo s vašou spleťou myšlienok

Čo je našim cieľom:

Cieľom takého upratovania nie je zistiť, čo máte robiť, čo od vás očakávajú, že máte robiť, alebo čo ste chceli spraviť ale nestihli. Cieľom je prísť na to, čo naozaj robiť chcete, a ako vrámci týchto vecí nájsť vec v ktorej máte reálnu šancu uspieť, pretože zahryznúť sa do niečoho na najbližších pár rokov znamená, že zle zvolená cesta vám občas bude poriadne, ale poriadne liezť na nervy.

Začíname :))

Osloboďte si hlavu od toho čo momentálne robíte, čo študujete, čo by ste mali robiť, čo od vás všetci naokolo chcú, a spíšte si oblasti záujmu, ktorým ste sa za posledné roky venovali a venujete (aj) vo voľnom čase, ktoré vás bavia a napĺňajú. Oblasti, ktoré vám dajú energiu keď si predstavíte že nimi strávite celý deň. Najprv oblasti, a neskôr do toho istého oblaku skúste povpisovať inou farbou konkrétne aktivity. Hotovo?

Ide sa na biliard!

Pozrite sa na svoje oblasti záujmu a aktivity (ak je schéma neprehľadná, aktivity necháme zatiaľ bokom a neskôr pridáme), a skúste ich spojiť do súvislostí. Mali by sa nám vyformovať 1-2-3 tematicky viac menej súvisiace oblasti. Príklad: robotika - technologické hračky - open source - programovanie - recenzovanie, psychológia - coaching - výskum - odhaľovanie súvislostí, fotografia - cestopisy - blogovanie. Pozrite sa na tieto oblasti. Prináša vám každá z nich radosť? Ak nie, škrtajte.

Čo ďalej?

Máme 1-2-3 obláčiky s rôznymi oblasťami a aktivitami. Cieľom je zvoliť jednu. Jednu, ktorej sa budete chcieť venovať vo dne v noci, ktorá vás bude napĺňať a živiť. Áno, podľa možností aj živiť. Pozrite sa na jednotlivé aktivity, a spýtajte sa: “Som v tom dobrý? Som v tom lepší ako priemer?” Jeden z obláčikov by sa mal začať javiť ako jasný favorit. Ďalšia otázka: “Dá sa z toho vyžiť?” Odpoveď je určite áno, len spôsob je otázny. Tak čo, máme oblasť ktorá vás napĺňa podporenú aktivitami v ktorých ste dobrí? Tak si ju označte a nechajte chvíľu ležať bokom.

Moje no-go.

Bez ohľadu čo sme doteraz spravili sa zamyslite nad vaším ideálnym pracovným dňom. Čo sú veci, ktoré by z dlhodobého hľadiska spravili aj z dobrej práce niečo čo nechcete robiť? Príklady: 80% plus času pri počítači, práca permanentne z kancelárie, práca s korporáciami, priemernosť voči konkurencii, nestotožnenosť s produktom, pocit že nevytváram hodnotu, …

Moje nápady, plány a projekty.

Vytiahneme z kôpky neporiadku zoznam nápadov, plánov, a projektov, proste všetkého čomu by ste sa chceli venovať. Súvisia s vaším zvoleným “oblakom”? Rešpektujú vaše “no-gos”? Tento krok by z nich mal pár vyselektovať. Ak ich je stále priveľa, ste zrejme jedným z tých šťastných ktorí majú úzko vyprofilovanú oblasť záujmu. Ak ste si vybrali jeden, vrhnite sa naň a zamyslite sa nad tým, ako by vás mohol živiť. Nie je to brainstorming na tému prečo to nevyjde, ale ako by to mohlo ísť. Veď dnes sa dá zarobiť už fakt na čomkoľvek.

Zvyšok je vraj už len motivácia a odhodlanie…

Po dlhšom čase som opäť na Slovensku. Tentokrát to už vidím na dlhšie. Prvé týždne boli pomerne hektické, začiatok mesiaca poznačený sťahovaním v štýle “Koľko toho môžem na seba navešať aby som zvládol cestu Vaduz-Bratislava hromadnou dopravou vrátane vždy časovo náročnej viedenskej Rally Westbahnhof-Südbahnhof”.

Ďalšie dni sa niesli v duchu hľadania témy diplomovky. Keď moje návrhy boli označené ako nevedecké, utvrdilo ma to v presvedčení že doktorantské štúdium prenechám iným a je čas prebudiť sa do praktického života. Voľba vedeckej témy nakoniec skončila hútaním nad zoznamom tém poskytnutých školou. Po hrubom vytriedení asi troch štvrtín tém týkajúcich sa ľudských zdrojov, poisťovníctva a finančných trhov som si pri zvyšku položil otázku: “Čomu z tohto som ochotný venovať najbližšieho pol roka?” a jeden survivor bol pomerne rýchlo na svete. Potom to bolo už len zlátať propozíciu výskumu, dostať požehnanie “zhora” a môžem sa pustiť do písania. Ak by niekoho zaujímalo meranie výkonnosti v high-tech start-upoch, nech sa páči.

Písanie mi spríjemnili dva dni oddychu na NDK na sprievodnom tracku Rozbehni sa! ktorý paradoxne nebol o hľadaní si práce ale o budovaní niečoho vlastného. Bolo fantastické stretnúť ľudí ktorí mali gule (ako inak preložiť do slovenčiny “to have balls”?) na to, zvoliť si inú cestu hneď na začiatku. Kým dispozícia čaká na schválenie mám kopec času a nápadov, hurá do práce.

Viac o tom, čomu sa momentálne venujem, a ako bojujem so svojím backgroundom nie celkom ideálne kompatibilným s mojimi snami viac nabudúce.

Prierez komerčnou filmovou tvorbou posledných (desiatok) rokov zodpovedá vkusu priemerného diváka. Pohľad na rebríčky populárnych filmov ohalí pestrú žánrovú všehochuť. Či sa však jedná o horor, komédiu, akčný film či pokus o spracovanie historických udalostí, 99% filmov obsahuje tie isté prísady - nejaká tá krv, ak nie sex, tak aspoň (polo)nahé ženské telo a zbrane.

Nie som puritán, rád si občas pozriem tak trocha šteklivú kriminálku, krvavú drámu, či romantickú komédiu. Filmy, ktoré však vo mne väčšinou zanechajú trvalú stopu vynikajú svojim ľudským rozmerom. Neobsahujú krv, zbrane, ani drahé efekty. Sú jednoduché, nevtieravé a zobrazujú lásku ktorá je položená tak trochu inak - mimo “sexuálna”.

Read More

Démon. Máloktoré slovo nesie so sebou také negatívne emócie. Ľudia majú z démonov strach, najradšej o nich nehovoria a nepripúšťajú si ich existenciu. Mnohí chápu démonov ako niečo nadprirodzené, niečo čo nepatrí do tohto sveta - zlá sila ktorá ovládne človeka aby ho mohla trápiť a ovládať.

Nie, rozhodne nechcem tento blog ťahať k okultizmu a skúmať pôvod a techniky týchto nadprirodzených stvorení. Fascinujú ma skôr démoni ktorí vznikajú v našom vnútre. Malí, a o to reálnejší démoni sa občas zmocňujú každého z nás vo forme chtíčov (aké to krásne ľubozvučné slovo), myšlienok, nápadov, ktoré nie a nie zísť z mysle.

Read More

Ešte pred pár rokmi som mal dosť sily na to aby som nenávidel. Nenávidel som radu ľudí od trafikantky ktorá sa tvárila že mi robí láskavosť keď mi predá časopis a žuvačky, cez vyholených mladíkov ktorí mi pri prechode parkom nechali pod okom monokel, spolužiakov, ktorí brali vždy všetko veľmi vážne, slečnu Guylian ktorá nám prenajímala byt a ošklbala nás o zálohu, až po ľudí s hrubými krkmi, vraždami za nechtami a absentujúcou chrbticou vyškierajúcich sa na celý svet. Keď to na mňa prišlo, dokázal som produkovať neskutočné kvantá hnevu, nenávisti, nakoniec vedúcej k •zatrpknutosti.

Od istého momentu sa táto schopnosť vytratila. Narazil som na článok ktorý ma prinútil zamyslieť sa. Bol o hneve a ignorácii vo vzťahu. Hnev bol vnímaný ako prirodzený jav, ignorácia ako začiatok konca. Zdalo sa mi to tak trochu čiernobiele. Predčo sa obmedzovať na hnev a ignoráciu. Je predsa toľko krásne negatívnych druhov správania ktoré by sa dali rozobrať. 

Read More